Po raňajkách sadám do auta ako kráľovná s tromi lokajmi a veselo je až do finálnej destinácie. Kým brázdime krásnu zelenú hornatú krajinu s osamelými usadlosťami zasadených do svahov s ryžovými políčkami, chlapci si vo vtipoch kontrujú, občas spievajú, občas si ma doberajú, rozprávajú mi "chlpaté" historky a žujú doma (do betelového listu zabalený orech areka s vápennou pastou). Po niekoľkých minútach žuvania tejto veci, ktorá sfarbuje celú tlamu (a následne aj celé popľuvané okolie žuvajúceho) do červena, telo zaleje také teplo, že to v zime používajú Bhutánci ako osobné centrálne vykurovanie. Neskúsila som. Bolo mi teplo dosť.
Na môj skrivený ksicht pri pohľade na žuvajúceho Dorjiho, mi odpovedá: "Zlepšuje to trávenie a dych. A ja žujem domu, iba keď idem na stretnutie s peknými dievčatami".
" A ty ideš nejaké stretnúť?", pýtam sa ho a tvárim sa, že jeho výhovorkový kompliment sa ma netýka.
Zastavujeme v sedle Lowa la (3360 m.n.m), kde zase miesto výhľadu na hory čumíme do hmly. Ale ja si tam aspoň kúpim u milej dvojice náramok (áno, ďalší, tyrkysový), Dorji vyskúša v akcii gumipušku a Bhakta si kúpi farebný látkový opasok kera na prichytenie gho. Pokocháme sa úsmevom a zručnosťou miestnej ženy tkajúcej pestrofarebné vzory na rôzne utenzílie.
Čangej (pre tých, čo nemajú pamäť na mená, je to náš šofér) nás vysadí pred štyristotri ročnou Gangtey gompou, ktorá je jediným kláštorom školy Nyigma (červených čapíc, odkiaľ vzišiel i Padmasamava) na západe krajiny. Inak sú na západe iba kláštory školy Kagju.
Terton Pema Lingpa (terton, to je ten svätec nachádzajúci termy = poklady = napr. posvätné texty, ktoré zanechal Padmasambava pre ďalšie generácie) v 15. storočí predpovedal, že na tomto mieste bude stáť gompa (kláštor, miesto meditácie tibetského budhismu) menom gang-teng (vrchol kopca). Jeho vnuk a zároveň jeho reinkarnácia tu v r. 1613 postavil kláštor. Predpoveď sa splnila. Dodnes sú v tejto gompe lámovia trulku ako reinkarnácie Pemy Lingpy.
Asi najznámejším trulku línie Gelugpa (žltých čapíc) je Dalai Lama.
 |
| Gangtey gompa |
Tak, a teraz ste stratení v preklade, tak zase poďme na prechádzku.
Od gompy vedie lesom blátená cestička, na ktorej sa šmýkame ako na ľadovej revue. Naskýta sa nám pohľad do obrovského údolia pretkaného meandrom riečky.
 |
| pohľad od Gangtey gompy |
Toto, pôvodom ľadovcové, teraz močariskové údolie je zimoviskom posvätných a ohrozených čiernokrkých žeriavov, ktorí sem v novembri prilietajú prezimovať z Tibetu. Na ich počesť sa tu koná od 11. novembra deväťdňový festival. Zároveň je to deň narodenia štvrtého kráľa.
 |
| zlatá Gangtey gompa z údolia Phobjikha |
Dorazili sme do horského hotelového resortu v drevenom prevedení. Na izbe mám piecku a pripravené drevo na zakúrenie. Pravda, je tu o dosť chladnejšie ako v údolí Punakhy. Mám tri vrstvy. Chlapci išli dohovárať nejaký byznis do dediny a dali sme si zraz o siedmej na večeri. Vydávam sa sama s foťákom do údolia, kde je kláštorná škola a pred ňou hrajú mnísi futbal.
Po ceste fotím náladu miesta haliaceho sa do prevaľujúcej hmly a do obrovských oblakov vyrastajúcimi z hôr.
Skúmam a snažím sa pochopiť aj tú svoju náladu, tú svoju dušu haliacu sa do úplne rovnakej hmly. Nerozumiem, strácam sa. Ďaleko od seba, niekde v medzipriestore, medzičase. Aj vo mne visia ťažké veľké mraky. Prečo? Neviem. Alebo viem, ale nechcem počuť, vidieť, priznať si to? Vraj toto miesto je veľmi silné. Tak ja sa cítim naopak. Slabo - myseľná. Nič. Prázdno v hlave. Žiadne prevratné, hlboké ani geniálne myšlienky ma nenapadajú.
Jaj, jedna predsa: " Ty nie si normálna! Počkaj...Nie, nie... Ty nie si obyčajná."
Otočím sa na cestu späť, kým sa úplne v dialógu so sebou stratím. Zdravím okoloidúcich miestnych "Kuzuzampo la" a oni mi vždy s úsmevom odpovedia. A to stačí.
Večera v hotely nie je podľa predstáv mojich rozmaznaných guidov, tak ideme do dediny a zapadneme do miniatúrnej krčmy bez okien, so štyrmi nízkymi stolami po kolená a lavičkami z oboch strán. Minibar naberá iného významu. Dáme si výborné nudle. Lokálni puberťáci na mňa zírajú ako na zjavenie, ale vo vtipnej spoločnosti mojich chlapcov a po pól litri piva, mi to už ani nepríde.
Bhakta pozerá na moje na lavičke vyložené a natiahnuté nohy (mám na sebe zateplené softshelky, takže žiaden harassment si fakt nepredstavujte) a vraví:
"S tvojimi stehnami by v kejefsí neboli spokojní".
Chvíľu váham, či mu rozumiem všetky slová správne. Radšej ho poprosím o zopakovanie, ale to sa už Dorji smeje... Vraj som hubená, že by ma nevzali do KFC ani ako kura. Chápete? Také vymakané stehná! No beriem to ako kompliment a vzhľadom k tomu, že už máme titer alkoholu všetci, tak nám príde vtipné všetko. Chlapci ma odprevadia do hotela a ešte niekam vyrazia.
Ešteže som si v piecke pred odchodom zakúrila. Mám tu v izbe č. 111 pekne teplúčko.
Žádné komentáře:
Okomentovat