neděle 31. prosince 2017

Bhutan 2017 - časť desiata: "Horský festival"

14.10.
Skoro celú noc pršalo. Ráno je zamračené a chladné. Máme v Jangothangu aklimatizačný deň pred zajtrajšou takmer päťtisícovkou. A dnes začína dvojdňový horský festival! Už po príchode na miesto konania sa ma ujme sympatický organizátor a posadí ma pod veľký žltý prístrešok, ktorý je určený pre zahraničných turistov. No, nie je nás tu veľa. Cítim sa nepatrične na očiach. Príliš dôležito. 
Vyťahuje sa bhutánska vlajka, stroja sa tanečníci, upravujú si gho a kiry, viažu raču (zdobný rituálny pás okolo krku) a kabney (pléd cez rameno). 
Pýtam sa Bhakty: "Kde máš kabney? Je predsa vyvesená vlajka."
S kamennou tvárou mi odpovedá: "Nemám, vyzeral by som ako zlatá rybka medzi škaredými žabami."
A mám ďalšiu bhutánsku hlášku do zbierky.

Hneď vedľa našeho je ďalší prístrešok s kreslami a stolčekami, na ktorých sú misky ovocia. Už podľa toho usudzujem, že tam bude sedieť niekto dôležitý. Vyzeráme ho všetci nedočkaví smerom do údolia, kde stojí brána zdobená buddhistickými symbolmi. Ten dôležitý s celou ekipou dorazí hodinu po predpokladanom začiatku. Normálka, žiaden zhon a stres.




Festival sa zahajuje rituálom, pokračuje preslovom dvoch mužov v jazyku dzonkha (takže vám nepoviem, o čom bol) a naväzuje tradičnými tancami mužov a žien a nakoniec aj detí z miestnej školy (áno, tu vo výške 4000 majú školu a sú na ňu hrdí).






Medzi hosťami prechádzajú s pokladničkou s nápisom "dar" krásne mladé Bhutánky. Peniaze pôjdu na usporiadanie festivalu a miestnu školu.

Myriády farieb oživujú šedé skaly vysokých hôr. Prišli sem ľudia z rôznych kmeňov bližších i vzdialenejších vysokohrských oblastí, ktorých ľudia z miest volajú proste highlandri (ľudia z vysokých hôr). Niektorí mi pripomínajú viac Tibeťanov než Bhutánčanov. Pritiahli so sebou nazdobené yaky a kone a svoje výrobky, medzi ktorými nechýba typický yačí syr vytvarovaný do kociek a navlečený na šnúrku. A zostal by obyčajným syrom, keby nám k nemu Dorji nepovedal pred odchodom na trek zase jednu z jeho historiek.











Rozhovor Bhakty a Dorjiho pred trekom.
Dorji: "Vieš, že sa highlandri aj niekoľko týždňov neumývajú?
Bhakta: "Viem."
Dorji: "A videl si už, ako malým highlander deťom tečú sople?"
Bhakta: "Videl."
Dorji: "No tak títo highlandri, keď vyrábajú syr, tak ho uplácavajú do tých kociek tými neumytými rukami a keď ide okolo usoplené decko, tak mu ten sopel ešte utrú a plácajú syr ďalej. On potom lepšie drží pokope." 
Ja sa už váľam smiechom, ale Bhakta sa rozpačito pozerá na chechtajúceho sa Dorjiho.
"Tak to ti pekne ďakujem. Po tejto story si už nikdy syr od highlandrov nekúpim. A to nám všetkým chutil".

A tak, keď sme niekde tento druh syru uvideli, Bhakta vždy prehodil: "Aha, Dorji cheese!". Ale nikdy ho nekúpil.

Na obed, ktorý je pre všetkých rozdávaný z veľkých hrncov zdarma, je nejaké mäso s ryžou a zeleninou. Bhakta mi číta vegetariánske myšlienky. "Poď" a kúpi nám v stánku varené nudle s chilli. Pozerá na mňa, s akou chuťou ich jem a vraví: "Nieže budeš niekde vravieť, že som ťa kŕmil nudlami. To by bola hanba!".
Prisadnú si k nám malé školáčky a šikovne si rukami formujú z ryže guličky, namočia do omáčky a hodia do úst. Zapijú to maslovým čajom (butter tea). Mastným a slaným.




Festival poobede pokračuje obľúbenou bhutánskou hrou - preťahovaním lanom. Snažia sa úspešne zapojiť aj turistov. Mňa bohužiaľ neúspešne. Stále som viac asociál.
Čakám ale na niečo iné. Pretek koní. Muži naskáču na vyštafírované malé koníky, odcválajú niekam ďaleko a kto sa prvý vráti, zákonite vyhráva. Nič svetoborného. Ale keď niekto nevie nasadnúť na koňa, alebo kôň nikam nechce, tak je to celkom sranda. Umenie je, v akom skalnatom nerovnom teréne sa kone bezpečne a rýchlo pohybujú. To náš osemstokilový kob Yogi by sa tam prizabil. On sa potkne o vlastnú nohu i na úplnej rovine. 




Po tomto predstavení odchádzame zmrznutí späť do kempu a ukladám sa s denníkom do spacáku, kde nechávam moju fantáziu zase lietať. 

"Zbadala som ju na lesnej ceste. Jej krok ľahký, akoby sa ani nedotýkala zeme. S istotou kozorožca skákala zo skaly na skalu. S plavnosťou leoparda sa plížila súmrakom. Zastala na hrane brala, odkiaľ horská rieka hučala vodopádom do tmy. So sebavedomím orla roztiahla paže a ... 
Ucítila som chlad ľadovej vody. Potom, čo som skočila s ňou".



Žádné komentáře: