pondělí 27. listopadu 2017

Bhutan 2017 - časť štvrtá: Thimphu - Punakha : "Chrám plodnosti, Chrám veľkého šťastia a medzitým falusy"

8.10.  

Ráno po raňajkách sa opäť stretávame s Bhaktom na recepcii a vyrážame na východ do Punakhy.



Od minuloročnej návštevy Bhutánu ma niečo stále nútilo, nejak niekomu niekde niečím pomôcť. A z tohoto nutkania (ktoré sa javilo ako naliehanie vyššej moci vylepšiť si osobnú karmu 😉) vzišiel nápad predávať moje vlastné veľkoformátové fotky a zisk z predaja venovať útulku v Bhutáne. Na dvoch prednáškach o Bhutáne sa podarilo vyzbierať asi 3000 Kč a i keď to nie je veľa, tak Hendrika Vissera zakladateľa útulku "Pilou", sídliaceho pár kilometrov za Thimphu, to veľmi potešilo. Hendrik tiež žasol, ako niekto úplne cudzí vynaloží toľko úsilia pomôcť ich útulku, kým miestna vláda im nielen nepomáha, ale hádže im rôznymi reštrikciami polená pod nohy. Asi je to všade rovnaké. 
Útulok pre psy, mačky, niekoľko desiatok opíc makakov  momentálne i jedného koňaprevádzkuje Hendrik so ženou Marianne a bhutánskymi dobrovoľníkmi iba z milodarov. Snažia sa prežiť, ako sa dá a napríklad jedlo pre svojich chránencov získavajú z hotelov, ktoré im dávajú odpad z kuchyne. Marianne, je francúzska architektka, ale tu v Bhutáne je veterinár samouk a dokáže nielen ošetriť rôzne vonkajšie zranenia, ale dokonca previesť cisársky rez, či amputovať autom rozdrtenú nohu a vyrobiť protézu! To všetko v nuzných podmienkach zapadlej usadlosti v horách. 
Lúčim sa s Hendrikom a tlupou prítulných, stále sa škrabajúcich psov, ktorí nás celú dobu pri prechádzaní útulkom sprevádzali. A nebojte sa, to sú blchy psie, tie na človeka nejdú.




Nasadáme do Huyndaia a po kľukatej ceste sa vyvezieme do sedla Dochu la (3140 m.n.m.) odkiaľ býva nádherný výhľad ponad striešky stoôsmich čortenov na zasnežený masív Himalájí s najvyššou horou Bhutánu Gangkar Puensum (7158 m.n.m.). 
Ale ja práve teraz pozerám do hmly ako mlieko a vravím si:  "Nevadí, mystická hmla má tiež svoje kúzlo." 





V preklade z miesteho jazyka znamená názov týchto vežičkovitých stavieb Čorteny víťazstva. Kráľovna matka (Gyalyum Kude) Ashi Dorji Wangmo Wangchuck ich nechala postaviť na pamiatku bhutánskych vojakov zabitých pri bojoch s assamskymi povstalcami v roku 2003 a sú zároveň k pocte štvrtého kráľa, jej manžela Jigme Singey Wangchuck, ktorý v tej dobe vládol.
V čortenoch sú mimo iné uchovávané hlinené sošky buddhov s modlitbami.

Na kopci nad čortenmi stojí chrám Druk Wangyal Lhakhang z roku 2008. Je dôležitý tým, že bol postavený k stému výročiu monarchie.


modlitebný múr mani

Po čajíku v miestnej reštaurácii pokračujeme do údolia, kde sa nachádza jeden z najznámejších chrámov Bhutánu Chimi Lhakang. Predpokladám, že len málo z vás si podľa mena vybaví, ktorý chrám to je. Ale keď vám pripomeniem, že sa jedná o chrám plodnosti, ktorý nechal založiť bratranec božského blázna Drupku Kunley, tak sa vám vybaví typická bhutánska výzdoba domov a všadeprítomné obľúbené suvenýry. 


výloha obchodu so suvenýrmi


Pred chrámom stojí košatý strom bodhi, údajne dovezený z indickej Bodhgayi. Bodhi je posvätný smokvoň (figovník), pod ktorým došiel Sidharta Gautama osvietenia a stal sa Buddhou.
V chráme si sadneme s Bhaktom na zem a začne mi rozprávať legendu. 
Láma Drukpa Kunley naháňal démona sužujúceho krajinu od Dochu la až sem. Aby láma démonku (áno, bola ženského rodu) nespoznal, premenila sa na psa. Ale Drukpa lesť odhalil (pretože bol predsa tiež obdarený nadprirodzenými schopnosťami), skryl sa na strom a keď dobehla až podeň, skočil na ňu a pokoril ju (údajne) svojím hromoklínom múdrosti. Tak toto si už vysvetlite ako chcete.


Okolie chrámu Chimi Lhakang

Chimi je v jazyku dzonka pes. Takže Chimi Lhakang je vlastne Psí chrám. A zaujímavé ešte je, že Drukpa Kunley mal tiež psa ako domáceho miláčika. Volal sa Saši. Je s ním v chráme na oltári a vedľa neho je zjednotiteľ Bhutánu Žabdrung Rimpoče, Buddha Šakjamuni a tisícjedna-ruký bodhisattva súcitu Čenrezig (alias Avalokitešvára). Významné miesto pre psa, nie? Mimochodom obaja, i láma Kunley i pes Saši, prišli do neba.

V chráme je niekoľko fotoalbumov. Sú v ňom fotky šťastných párov a miminiek, ktoré prišli na svet po požehnaní v Chimi Lhakang.
Už sme boli s Baksom na odchode, keď prišiel mních a všetkým prítomným požehnal dreveným penisom po hlave.
Takže k minuloročnému požehnaniu som si pripísala ďalšie z tohoto chrámu. 

"Jedno decko stačí", lakonicky poznamenáva Bhakta. Je otcom jednej dcéry, ktorá je momentálne v puberte a ocko si moc nevie rady.



výhľad na chrám Chimi Lhakang na kopci

Po ceste k reštaurácii, kde máme výborný pálivý obed s ema datsi, mi ešte Baks rozpráva miestne drby. Vraj tu v dedine žijú zlé ženy. Muž sa sem musí prisťahovať, keď si vyberie dievča z tejto lokality. Je viac-menej pod papučou a keď sa ženám (manželke alebo svokre) znepáči, tak zas musí s holou... odísť. Pozerám chvíľu na Baksa a hľadám nápovedu v jeho mimike. 
"Baks, ty hovoríš, akoby to bola osobná skúsenosť." 
"Nieeee, len som to počul od niekoľkých kamarátov".





Po obede sadáme do pohodlného autíčka a poprosím našeho šoféra Čangeja, aby pustil nejakú bhutánsku hudbu. Stiahnem okienko a v teplom dni nechám ruku plávať na vzdušnej vlne. Užívam si jazdu kľukatou cestu až k ženskému kláštoru Sangchen Dorji Lhendrup Choling. Stojí na kopci nad nádherným údolím, ktorým sa vinie rieka. 


Kláštor Sangchen Dorji Lhendrup Choling

Pri východe z chrámu si u mníšok kupujem náramok na ruku viazaný z farebných nití. Baks mi s kamennou tvárou vraví, že ho nemôžem nosiť.
"Prečo?"
"Pretože sú tam farby všetkých štyroch elementov a iba kráľ má dosť morálnej sily, aby ich zvládol v rovnováhe ovládať".
Chvíľu na neho so zdvihnutým obočím pozerám. Asi videl sklamanie v mojom pohľade, keď sa zasmial a vraví:
"Len srandujem, samozrejme, že ho môžeš nosiť".
Na bhutánsky humor si musím ešte len zvyknúť. 
V skutočnosti je na náramku farieb sedem, takže budem musieť mať ešte viac morálnej sily ako sám kráľ. Možno ako kráľovná?


Čorten pri kláštore Sangchen Dorji Lhendrup Choling


Máme čas, (vlastne my máme more času celú dobu), takže sa prechádzam okolo čortenu v nepálskom štýle a pridruží sa ku mne malý chlapec so svojím ešte menším bratom. Pozdravia ma a ja sa pýtam toho strašieho, ktorý hovorí anglicky, ako sa volá. On mi to prezradí a ja si síce to meno už nepamätám, ale viem, že bolo krásne a tak mu svoj názor zdelím: 
"To je krásne meno", a on usmiaty šťastím sa ma pýta na to moje a kompliment mi vráti. Tak sa z nás stávajú kamaráti a dovolím im, aby si urobili z môjho foťáku pár fotiek. A toto nafotili:


Ja a menší z bráškov


Ja a Bhakta (alias Baks, môj sprievodca)

V meste Punakha sa ubytujeme v krásnom hoteli, kde má moja izba balkón a pod hotelom tečie rieka. Zídem k nej a na brehu rieky vidím toto: 




Vzhľadom k tomu, že voda je môj element, tak si tu s náramkom urobím malý rituál:

"E rere kau mai te Awa nui nei
  Mai i te Kahui Maunga ki Tangaroa 
  Ko au te Awa
  Ko te Awa ko au"

Ok, toto nie je to v jazyku dzonkha. Je to v maorštine. A aby som vedela, či vôbec blog niekto číta a zaujíma ho to, tak mi napíšte do komentov, keď chcete vedieť, čo to znamená ;).

Bhakta na mňa volá. Na parkovisku pred hotelom stojí známa postava. Dorji, môj minuloročný sprievodca a Bhaktov kamarát nás bude dva dni sprevádzať. Práve sa vrátil z rodinného trojdňového rituálu a ako gesto dobrých kamarátskych vzťahov sa k nám pridá. Mám dvoch sprievodcov za cenu jedného :). Vzhľadom k tomu, že Dorji je "senior guide", tzn. skúsený dlhoročný sprievodca, tak i Bhakta si pri jeho hodinovom výklade Buddhovho života v Punakha dzongu robí poznámky.

Punakha, i keď už nie je od 1955 hlavným mestom, je dodnes miestom korunovácie kráľov a miestom kráľovských svadieb.

Prvý dračí kráľ - Ugyen Wangchuck - si svoj trón nevydobil násilím. On bol za dedičného vládcu Bhutánu jednomyseľne zvolený hlavnými lámami a vodcami jednotlivých distriktov. Korunovácia sa konala v r. 1907 v Chráme veľkého šťastia (Pungthang Dechen Phodrang), v druhom najstaršom a druhom najväčšom dzongu krajiny. Rok pred korunováciou dostal Ugyen od Britov titul Knight Commander of the Indian Empire za diplomatickú pomoc pri britskej invázii do Tibetu. Takže on to bol vlastne "Sir", keď nastupoval na bhutánsky trón.


Punakha dzong alias Pungthang Dechen Phodrang alias Palác veľkého šťastia


Podľa legendy najväčší buddhistický učiteľ Guru Rimpoche predpovedal, že muž menom Namgyal príde na kopec v tvare slona. 
Keď o niekoľko storočí neskôr prišiel Ngawang Namgyal (zjednotiteľ Bhutánu) na toto miesto, tak nechal na mieste špičky chobota spiaceho slona na sútoku riek Mo a Po postaviť dzong - pevnosť. Takže tu sa predpovede, moji milí, plnia ;). 
Cez rieku vedie krytý most, z bezpečnostných dôvodov v minulosti zdvihací. Do pevnosti vedú strmé drevené schody rozdelené do troch prúdov, ktoré sa v prípade ohrozenia dali tiež zdvihnúť. Dorji sa ma pýta, či viem účel týchto schodov a keď začnem sypať svoje vedomosti získané v Tibete, tak ma zastaví a povie:
"V skutočnosti sú také strmé, aby sa mohli dievčatá pozerať chlapcom pod gho", na čo obaja s Bhaktom spustia salvu smiechu. Ja sa asi z chlapcov budem červenať. 

Dorji v chráme spustí monológ, do ktorého mu málokedy vstupujem. Ale opýtam sa ho na význam jednotlivých mudier (pozíc rúk). Potom, čo mi ich dovysvetľuje, založí si ruky za chrbát ako učiteľ a dáva sa na odchod. Bhakta sa ku mne nakloní a vraví: "A toto je Dorjiho mudra". Na čo vyprsknem smiechom ja.




Palác ukrýva najväčšie bhutánske poklady. Okrem zabalzamovaných tiel zakladateľa Bhutánu Žabdrunga Ngawanga Namgyela a tertona Pema Lingpa obdarovaného nadprirodzenými schopnosťami, je to malá soška. Ale nie je hocijaká. Je zázračná. Je to soška bodhisattvy súcitu Čenreziga (alias Avalokitešvára). To by nebolo také zvláštne. Priniesol ju z Tibetu sám Žabdrung, ani to ešte nie je to najzaujímavejšie. Ale táto soška sa stvorila sama! Takému niečomu sa vraví Rangjung - samostvorená. Rangjung Kharsapani. Samostvorená forma Čenreziga. 

V 12. storočí žil v Tibete kráľ Tsangpa Gyarey. Narodil sa ako manifestácia Avalokitešváry a urobil počas života veľa veľa dobrého pre všetky cítiace bytosti. Ako znamenie, že je skutočnou reinkarnáciou bodhisattvy súcitu, zanechal po smrti a spopolnení vo svojom popole množstvo zázračných reliktov. Jeho 21 stavcov sa premenilo na sošky Avalokitešváry.
Avalokitešvára má mnoho manifestácií. Môžeme vidieť jedenásť hlavého s tisíckou rúk, štvorrukého s jednou tvárou a Kharsapani je jednohlavý s dvomi rukami, pričom v jednej drží lotos a druhú drží v mudre dávajúcej ochranu.


Kharsapani, zdroj: rigpawiki.org


A to nie je všetko! Kvôli tejto soške napadol Tibet Bhután, aby ju získal. Žabdrung ju hodil do rieky Mo chu, aby Tibeťanov zmiatol. Ale iba akoby ju tam hodil!  Tibeťanov zahnali. Vojnu vyhrali. Sošku zachránili a je uchovávaná v hlavnej veži utse a raz za rok pri päťdňovom festivale Punakha dromchoe (domče)  je vystavená ako posvätná relikvia prinášajúca štastie a odstraňujúca životné prekážky. 
Asi sa niekedy festivalu zúčastním. Toto proste musím vidieť. Sošku, kvôli ktorej sa viedla vojna!



Duchey (nádvorie), kde sa konajú dromchoe (festivaly)

Zábavný deň nekončí. Po večeri vyrážame do ulíc. Tichých, tmavých, chabo osvetlených... Chcela som po chlapcoch bhutánsku obľúbenú aktivitu - karaoke s tancom. A tak Dorji hľadá v uličkách malého mesta podnik, kde by sme ju zhliadli a eventuálne v prípade inšpirácie a dostatku odvahy sa i zapojili.
Našli sme zapadlý podnik, kde sme ako jediní hostia my traja a tri kusy personálu. Dvom dievčatám a chlapcovi nemôže byť viac ako šetnásť, ale keď sa Dorji pýta na vek tej, čo si k nemu prisadla, tak odpovedá, že jej je osemnásť. Dorji sa smeje, neverí (ani ja) a objednáva nám bhutánske pivo Druk 11000, ktoré mi nalejú do dezertového pohára na stopke. Dorji zaplatí nejaký obnos a dievčatá (a i chlapec) zatancujú na malom pódiu tradičné bhutánske tančeky vo svojich typických kirách a chlapec v gho. Mimochodom veľmi cudné tance to sú. 
Karaoke sa ale nedočkám. Moji chlapci majú nízky titer alkoholu a vraj i nevhodnú hudbu, takže ich do podobnej akcie nedotlačím. Ani pod ponukou, že keď oni zaspievajú, tak ja zatancujem. 
Trochu rozpačito pozorujeme zženštelé pohyby mladého chlapca pri jeho tanečnom prejave. Po tretej predplatenej pesničke si pubertálne chlapča prisadne príliš blízko Dorjiho a tak rýchlo dopíjame pivo a zdrháme. 







5 komentářů:

Vaclav Kolpek řekl(a)...

Ja to chci vědět co to znamená. ;-)

Anonymní řekl(a)...

moc krasny povidani

zuzohruzo řekl(a)...

Rieka tečie
z hôr do mora
Ja som rieka
Rieka je ja

Vaclav Kolpek řekl(a)...

krasne

zuzohruzo řekl(a)...

ďakujem Vašíčku za podporu, mimo iné technickú ;)