Bhutan 2016 - Časť prvá . Krajina Hrmiaceho Draka

       Veríte, že existuje kráľovstvo, kde vládne múdry kráľ s nádhernou kráľovnou, a ktoré ochraňujú dobrí draci? Kde na vrcholky zasnežených hôr nevkročila ľudská noha a kde žije Yeti? Kde žiadne mesto nemá semafór a kde sa šťastie obyvateľov pravidelne meria?      

      Poďte so mnou do Kráľovstva hrmiaceho draka. 
      Poďte do Bhutánu!

        Začiatok októbra 2016, Revúca, Slovensko

„Kam? Do Bhutánu? To je niekde v Afrike?“

„Nie, to je v Himalájach. Medzi Tibetom a Indiou“, vysvetľujem už po niekoľký krát cieľ svojej ďalšej cesty.

„A prečo tam ideš?“

A pri tejto otázke vždy zaváham, čo dotyčnému odpovedať. Lebo chcem vidieť svet? Lebo chcem poznať inú kultúru? Lebo milujem hory? Lebo mi učarovali spevy mníchov v chrámoch? Lebo chcem nájsť poslednú Šangri-lu? Lebo hľadám to miesto v sebe samej?

        12.10. 

        "S hodnými holkami je nuda", odpovedám v lietadle na trase Istanbul - Delhi Jirkovi Kolbabovi na jeho poznámku, že ma vezme na výlet, iba keď budem hodná. Také niečo predsa nemôžem sľúbiť. Ani tentokrát som nebola "hodná a mainstreamová" a našetrené peniaze nešli na splátku hypotéky, ale na výlet do Himalájí. Najlepšie mnou investované peniažky boli vždy tie, čo "leteli do luftu".

       13.10.2016

        Je nás trinásť. Genderový pomer F:M je optimálny, tj. 3:10. Prilietavame do úzkeho údolia medzi vysokými zelenými horami. Lietadlo sa nakláňa raz doprava raz doľava, klesá pomerne rýchlo, vidím pod sebou rieku, domčeky, už aj detaily na domčekoch (tak nízko sme), ale pristávaciu dráhu stále nie. Až keď sa kolesá idú dotknúť zeme, tak sa objaví aj asfalt. A pomerne rýchlo končí. Krása.  

       Paro - vo výške 2280 m.n.m. - je jedno z najobtiažnejších letísk sveta. Náš pilot má licenciu len desať dní a kopilotka je žena…V ten deň už po nás žiadne lietadlo kvôli nepriazni počasia nepristálo. A viem to preto, že sme sa večer stretli na pive s pilotmi Druk Air, Čechom Slávkem Pískatým a Slovákom Jozefom Mikulom. Sú to dvaja z dvanástich pilotov na svete, ktorí môžu vďaka špeciálnemu výcviku na tomto letisku pristáť.

       Nebo je šedé a z okolitých hôr zostupuje dažďová hmla, trochu poprchá, ale v mojom vnútri je vysmiaty deň, pretože som v Dračej zemi – Druk Yul, ako sami Bhutánci svoje kráľovstvo nazývajú. Kráľovstvo ako maľované. Doslova. Letisková budova je zdobená typickými bhutánskymi pestrofarebnými motívmi, takže už teraz si pripadáme ako v rozprávke.  

       Cez imigračné prejdeme bez čakania (na rozdiel od Indie) a vychádzame pred halu, kde už na nás čaká autobus, jeho pilot Bhim (ktorého sme volali Mr. Bean) a sprievodca Dorji. Obaja majú oblečené tradičné gho – jednoducho popísané: zavinovacie šaty nad kolená, vpredu cez seba preložené a okolo pásu oviazané dokola šerpou s vykasanými dlhými bielymi rukávmi, podkolienky a poltopánky. Okolo krku nám na privítanie dajú katak – ceremoniálny biely šál používaný v krajinách tibetského budhizmu ako symbol čistého srdca darcu.  

       A už sa vezieme po hlavnej ceste (ona je vlastne iba jedna) z Paro do hlavného mesta Thimphu. Prvá zastávka v údolí rieky Paro Chu (Chu = rieka) je u reťazového mostu vytvoreného bez jediného klinca a vedúcemu k chrámu Tachog Lhakhang (Tachog – názov chrámu, lhakhang=chrám). Chrám i most postavil v 15. storočí významný jogín, liečiteľ, kováč a vizionár Thangtong Gyalpo. Mnohé zo stoôsmich mostov, ktoré v zemi vytvoril, aby umožnil pútnikom prechody riek, sú funkčné dodnes.

        Zastavujeme i na sútoku riek Paro Chu a Thimphu Chu, kde nás viac ako tri biele čorteny zaujal bilbord (inak sú tu zakázané), na ktorom je celým národom milovaný piaty kráľ Jigme Khesar Namgyel Wangchuk s krásnou kráľovnou Jetsun Pema.

  

       Otec súčasného kráľa - štvrtý kráľ Jigme Singey Wangchuk (1955) - zaviedol v zemi ako merítko pokroku namiesto HDP - hrubého domáceho produktu HDŠ - „hrubé domáce šťastie“, pretože podľa neho, nie sú ekonomické výsledky dostatočným vyjadrením, ako sa krajine a ľuďom v nej darí. A tak sa dodnes (a dúfam, že navždy) meria pomocou dotazníkov šťastie obyvateľov a ako „know-how“ si ho preberajú ďalšie a ďalšie krajiny. Ešte stále neveríte na rozprávky?

       Štvrtý kráľ, ktorý vládol od 1974, abdikoval v prospech syna Jigmeho v r. 2006. Ten zase v r. 2008 z absolútnej monarchie spravil konštitučnú a pripravil svoj ľud na demokratické voľby. U občanov sa to ale nestretlo s veľkým pochopením, pretože kráľovskú rodinu milujú, dôverujú kráľovým rozhodnutiam a nič meniť nechceli. Aspoň väčšina. Bhutan je teda kráľovstvom s dvojkomorovým parlamentom, kde má ale hlavné slovo stále kráľ – Dračí Kráľ - Druk Gyalpo.      

       Pomenovanie Druk Yul – Dračia zem, alebo viac známy názov Krajina hrmiaceho draka je z 17. storočia podľa najrozšírenejšej budhistickej sekty Drukpa Kagju - Hrmiaci drak - pôvodom z Tibetu.

      Čo sa názvu "Bhutan" týka, pravdepodobne pochádza z „Bhota-anta“, čo znamená juh alebo koniec Tibetu (Bhota je synonymom Tibetu). Druhá varianta pracuje s „Bhu - uttan“ – čo znamená krajina vysokých hôr. Tiež je zmienka o tejto krajine ako o Lhomon – Krajina temnoty.

       Budhismus sem priniesol z Tibetu v 7. storočí tibetský kráľ Songcen Gampo, ktorý nechal vo svojom kráľovstve siahajúcom od Tibetu po Bhután vybudovať stoosem chrámov, aby nimi prišpedlil obrovského ženského démona sužujúceho jeho kráľovstvo. Dva z týchto stoôsmich chrámov zo 7. storočia sú na území Bhutánu.

       Vo 8. storočí prišiel do Bhutánu najvačší budhistický učiteľ – Guru Rimpoče alias Padmasambava, v preklade „Z lotosu zrodený“ a šíril Buddhovu nauku – dharmu - po celej krajine. Je tu zobrazovaný častejšie ako Buddha samotný. Najčastejšie s fúzikmi, vypúlenými očami a trojzubcom s tromi hlavami.

       Prichádzame do jediného hlavného mesta na svete, ktoré nemá semafor, do Thimphu. Križovatku tu riadi pantomímou policajt alebo policajtka. 

      Dnes je výročie svadby súčasného kráľovského páru. Na nádvorí kráľovského paláca Tasichodzong sa koná veľký festival Tsecho Thimphu.

       

       Regulérne prší, ale miestnym, podľa ktorých sa jedná o posledný opozdený monzúnový dážď, to nevadí, a tak si s nimi užívame prvé dojmy. Tance mužov v maskách, žien s bubnami, dobových vojakov s mečmi… Všetky sú pomalé, dlhé, s opakujúcimi sa pohybmi… V našom ponímaní by sa dalo povedať, že málo dynamické, ale vzhľadom na to, že ja tomu ani zamak nerozumiem, snažím sa otvárať dokorán svoju myseľ a splynúť s hudbou. A tá je omamná.

    

      Za usmievavej asistencie miestnej polície, ktorá tu naozaj nerieši žiadne incidenty, pretože sú všetci mierumilovní, sa zaradíme do fronty na požehnanie od mnícha s maskou a rúchom Padmasambavy. Požehnanie činí pravou plechovou rukou, v ktorej drží dordže – hromoklín – rituálny artefakt symbolizujúci nezničiteľnosť a neprekonateľnú silu.

  

       Večer sa v hotelovej reštaurácii stretávame s pilotmi kráľovskej leteckej spoločnosti Druk Air Slávkem a Jozefom. Slávek Pískatý je okrem jediného Čecha, ktorý má licenciu na pristávanie v Paro tiež jediným Čechom, ktorý opakovane absolvoval Tour of the Dragon – najťažší jednodenný cyklistický pretek na svete. 
268 km cez päť sediel s prevýšením cca 6500m, ktorý musia zvládnuť pod 16 hodín.

Po pár buthánskych pivách Red Panda a Druk 10000 sadneme do autobusu a s manažérom bhutánskej cestovky Namgyelom Wangchukom sa už za tmy vezieme na kopec nad Thimphu, kde má veľký dom jeho dobre situovaná rodina. Máme odtiaľ krásny výhľad na nasvietený monumentálny Tashichodzong.

     

       Rodina Wangchukov (možno ste si všimli, že priezvisko sa zhoduje s kráľovým)  má vlastný chrám, kam sa chodia modliť. 

V centre oltáru je Buddha a po pravici má Padmasambavu, po ľavici je Ngawang Namgyal (alias Zhabdrung Rimpoche, tj. jeho hodnosť).        

       Legenda vraví, že Ngawangowi Namgyalovi, tibetskému lámovi školy Drukpa Kagju (Hrmiaci drak) sa zdal sen, v ktorom ho do zasnúbenej zeme priviedol čierny havran. Nechal sa teda ochranným božstvom Mahákala (Veľký Čierny) v podobe havrana viesť až na koniec Tibetu (Bhota anta). Toto územie bolo v tej dobe rozdrobené na medzi sebou bojujúce kniežatstvá. Ngawang Namgyal tieto kniežatstvá okolo r. 1630 zjednotil. 

        Vďaka tejto legende je havran butánskym národným vtákom majúcim miesto aj na kráľovskej korune, Mahákala je ochranným božstvom Bhutánu a sekta Drukpa Kagju vedľa Nyingmapy (z ktorej pochádzal Padmasambava) je najrozšírenejšou sektou v Bhutáne. 

  

       V dome našich hostiteľov sa stretávame s Namgeylovou mamou a sestrou, ktoré pre nás pripravili viacchodovú večeru vrátane miestneho pokladu – cordycepsu alias jarsagomba, hubočerva, himalájskej viagry… Toto čudo sa vyvažuje zlatom. Je to všeliek, povzbudzuje a hlavne je to vraj afrodiziakum. Naložili nám ho do ara – alkoholového nápoja vyrobeného z ryže, do ktorého sa ešte pridáva bielok z vajíčka. U tohoto zdvorilostného popíjania trpím, pretože je to pre mňa nepožívateľné.

       Na prvý deň toho bolo až-až. Neviem, či som mala vadný kus cordycepsu, ale okamžite zaspávam za vytrvalého štekotu pouličných psov, ktorých sú tu mraky. Ale ja mám našťastie od ostatných štuple do uší.